Založiť si vlastný biznis je pre sluchovo postihnutých ľudí výzva aj preto, že ich máloktorá firma chce zamestnať
Nahnevaný muž vojde do kaderníctva, dostal od niekoho odporúčanie. Vysvetľuje, že v inom salóne ho zle ostrihali a chce účes opraviť. Kaderníčka Janka urobí malé úpravy. Peniaze nechce. Vraj nech sa klient zastaví, keď vlasy dorastú.
Po týždni muž prichádza opäť a pri strihaní kontroluje vo veľkom aj malom zrkadle každú úpravu a pohyb kaderníčky. Po niekoľkých strihnutiach Janka prechádza testom a pán sa pri čítaní novín do zrkadla ani nepozrie. Kaderníčka získala jeho dôveru.
Nadačný fond Telekom v Nadácii Pontis pomáha nepočujúcim ľuďom podnikať. Počas piatich rokov aj vďaka vzdelávacím kurzom v posunkovej reči si splnilo sen viac ako štyridsať sluchovo postihnutých ľudí. Hoci sú sluchovo postihnutí, paradoxne počúvajú zákazníkov viac. Pustili sa do podnikania, aby našli opäť radosť z práce a niekedy konečne aj prácu. A že podnikanie je plné prekážok? Vo svojich životoch sa s nimi stretávajú neustále.Želenia na perách
„Pri poskytovaní služieb je rozhodujúca sympatia a potom prax,“ myslí si nepočujúca kaderníčka Janka Černáková. Vlastné Kaderníctvo Janka v Pezinku zamerané na pánov a deti si otvorila pred dvoma rokmi. Rodáčka z Myjavy začínala v konkurencii ďalších siedmich prevádzok. Keď človek pozná málo ľudí, nie je to vôbec jednoduché. „Mám trpezlivosť a viem, že milióny neprídu hneď. Do reklamy som neinvestovala, dobré meno sa dlhodobo buduje cez spokojných zákazníkov,“ hovorí J. Černáková, ktorá ľuďom ich želania odčítava z pier.
Prvý rok bola v mínuse, zachraňovala ju práca kaderníčky dvakrát do týždňa v Bratislave. Do pezinského salónu vtedy ľudia prišli, nazreli, keď zistili, že je nepočujúca, väčšina sa otočila. V Bratislave má ešte aj dnes stálych zákazníkov. Vie ich rozveseliť a podľa napätia v tele či tvári odhadnúť, keď ich niečo trápi. Hoci má Janka desaťročnú prax v kedysi slávnom bratislavskom kaderníctve, rozhodla sa v Pezinku bojovať nižšími maržami za služby a načúvaním zákazníkov.
„Musím dať ľuďom impulz, aby vyskúšali môj salón. Inak sa nedozvedia, ako dobre strihám,“ smeje sa kaderníčka. Keď je zákazník spokojný, vezme si vizitku aj pre známych. Pezinok je malé mesto a dnes ju mnohí poznajú ako zábavnú nepočujúcu kaderníčku, s ktorou sa dá dohodnúť termín esemeskami.
Na vlastné nohy
Pre podnikanie sa nepočujúci rozhodujú najmä z dvoch dôvodov. Prvým je nemožnosť nájsť si zamestnanie. Len málo firiem v súčasnosti dokáže – alebo chce – zamestnať človeka so sluchovým postihnutím a vytvoriť mu vhodné podmienky. Druhým dôvodom je situácia, keď človek síce prácu má, ale neuspokojuje ho. Súvisí to s obmedzenou možnosťou výberu študijných odborov pre mládež so sluchovým postihnutím, pričom prevládajú manuálne povolania.
Podnikanie úspešným nepočujúcim prináša najmä sebadôveru. Dokázali sebe aj svetu, že sa vedia postaviť na vlastné nohy. Aj tí neúspešní niečo získajú – dôležitú životnú skúsenosť. Nie každý človek sa na podnikanie hodí. Určite sa však nájdu zákazníci, ktorí si kúpia ponúkaný tovar či služby aj od nepočujúcich podnikateľov a ako pridanú hodnotu si odnesú príjemnú komunikačnú skúsenosť a pár posunkov navyše. Nepočujúci podnikatelia okrem vlastného podnikateľského mena budujú aj akúsi spoločnú značku nepočujúcich. A ako sa dá hazardovať s dobrým menom sluchovo postihnutých, nám vlani predviedli športovci.
Ticho vo vzduchu
K paragladingu priviedol Jozefa Markoviča kolega z práce. Pre inštruktorov bol týždňový kurz s nepočujúcim Jozefom tiež novou skúsenosťou. Nevedeli s ním komunikovať. Celá výučba prebiehala písomne. „Po týždni dokázal Jozef letieť z kopca, manévrovať s padákom a bezpečne pristáť. Vďaka nemu sme sa naučili, že bariéra medzi svetom počujúcich a nepočujúcich nie je neprekonateľná. Urobili sme všetko pre to, aby sme splnili Jozefovi sen,“ hovorí tréner paraglajdingu Miroslav Jančiar.
Jozef lietanie miluje. Pocit, keď mu nohy visia vo vzduchu, v ňom vyvoláva slobodu a ľahkosť. Pri skákaní sa orientuje najmä podľa vizuálnych znakov a po pätnástich rokoch lietania má aj vycibrený cit na pohyby. Láska k paraglajdingu a nespokojnosť v práci priviedla Jozefa k vlastnému podnikateľskému zámeru založiť firmu Dragon-Fly.
„Na Slovensku nikto neopravoval ani nevyrábal padáky. Zákazníci museli chodiť ďaleko. Materiál sa dal kúpiť aj na Slovensku, a tak som začal podnikať,“ hovorí nepočujúci podnikateľ J. Markovič posunkovou rečou. Prvý padák, ktorý mladý muž ušil, prešiel kontrolou ako bezchybný. Posudzujúci boli šikovnosťou J. Markoviča prekvapení a vďaka tomu nadviazal spoluprácu s českou firmou Axis. Českí susedia totiž patria vo vývoji a množstve vyrobených padákov k svetovej špičke. Dnes má slovenský paraglajdista na konte viac ako dvadsať padákov.
Grafička Petra
S čiernovláskou Petrou Kavalcovou sedíme v budove, ktorá má na vrchu logo podľa jej návrhu. Kreatívna dizajnérka sa do samostatného podnikania pustila len nedávno. Dvere do sveta grafiky a dizajnu jej otvoril kamarát. Popri práci vo výrobe šperkov, neskôr v tlačiarňach a naposledy v reklamnej agentúre, prepadla pred siedmimi rokmi samoštúdiu vizuálneho sveta. Hoci Petra nosí načúvací strojček a pri rozprávaní – artikulácii je o niečo menej zrozumiteľná, dá sa s ňou bežne komunikovať. Šikovná, ambiciózna, mladá, pekná – ani to firmám nestačilo. Keď ju na základe grafického portfólia pozvali na pohovor, pri zistení, že je sluchovo postihnutá, prišlo odmietnutie. Nie raz.
Odvtedy mladá žena, ktorej pri výbuchu televízora sa spolu s bratom poškodil sluch, postihnutie uvádza aj životopise. Nemusí tak merať zbytočne cestu, veľakrát z Trnavy, kde býva, do Bratislavy. Pre podnikanie sa Stropkovčanka Petra rozhodla z jednoduchého dôvodu, je mladá a nemá chuť stále čakať na príležitosť. Vytvorila si ju sama. „Verím, že sa v grafike presadím a stane sa pre mňa dostatočným zdrojom príjmov. Zároveň dúfam, že si spoločnosť aj vďaka mne uvedomí, že ľudia s určitým zdravotným postihnutím sú plnohodnotnými členmi spoločnosti,“ hovorí začínajúca podnikateľka. Naivná však nie je. Grafické návrhy, ktoré vymýšľa a hodiny tvorí, pred zneužitím chráni pridaním svojho loga alebo vodotlačou a pri potvrdenej zákazke si vypýta zálohu.
Bratia s obchodným duchom
„Veríme, že nadišiel čas, aby sa komunita nepočujúcich ľudí otvorila svetu počujúcich. A jeden z osvedčených spôsobov, ako vytvárať mosty, je vzájomný obchod,“ hovorí starší zo zakladateľov spoločnosti Deaf Brothers Róbert Šarina. Spolu s mladším bratom Pavlom založili nedávno spoločnosť, ktorej nosným pilierom sú tlmočnícke služby, lektorovanie školení pre komunikáciu so sluchovo postihnutými ľuďmi a podpora rozvoja marketingovej komunikácie na internete vo forme posunkovaných videí.
Róbert nie je v podnikaní nováčik a tak, v rámci inovácií, firma dvoch mladých mužov ponúka aj komplexné riešenia pre odstraňovanie bariér na webových stránkach pre ľudí so sluchovým a zrakovým postihnutím. „Už popri štúdiu špeciálnej pedagogiky na Univerzite Komenského som začal tlmočiť prednášky nepočujúcim študentkám a pracoval som aj na projektoch Európskeho sociálneho fondu, takže živnostenský list mám od roku 2004,“ spomína R. Šarina.
Aby si všetci členovia rodiny rozumeli, posunkový jazyk sa R. Šarina učil odmalička, bol v rodine najpoužívanejší. Vyrastať v komunite nepočujúcich bol pre Róberta nádherný zážitok a zároveň osobný záväzok formujúci budúcnosť. O osem rokov mladší, sluchovo postihnutý Pavel má vraj obchodného ducha v sebe od detstva. A tak sa bratia dopĺňajú.
„Mnoho ľudí so sluchovým postihnutím má problém pochopiť informácie z napísaného textu, a preto sa dennodenne boria s nedostatkom informácií. Práve vzdelávacie kurzy, tlmočené do posunkového jazyka sú pre nich šancou byť lepšími a predať sa v silnej konkurencii ostatných,“ vysvetľuje svet z pohľadu hendikepovaných ľudí Oľga Shawová, programová koordinátorka z Nadácie Pontis.
Kurzy posunkovej komunikácie však navštevujú rôzne skupiny ľudí. Najčastejšie sú to tí, ktorí majú osobnú skúsenosť s nepočujúcimi, obyčajne sú v príbuzenskom vzťahu. Ale aj študenti či ľudia, ktorí sa zaujímajú o posunkový jazyk pre jeho jedinečnosť. Významná skupina sú ľudia, ktorí sa stretávajú s nepočujúcimi pracovne. A ako aj takáto spolupráca môže vyústiť do biznisu výhodného pre obe strany, hovorí R. Šarina: „Školil som zamestnancov tretieho sektora, štátnej a verejnej správy alebo predajcov.
Moje prvé školenie v pozícii lektora asi pred piatimi rokmi bolo školenie predajcov telekomunikačného operátora. Tento následne upravil svoju ponuku o programy špecificky upravené pre potreby zákazníkov so sluchovým postihnutím. Toto je skvelý príklad, ako môže vzájomný obchod obohatiť obe strany, počujúcich aj nepočujúcich ľudí.“
Mýty o nepočujúcich
O komunite nepočujúcich koluje viacero mýtov. Jedným z nich je univerzálnosť posunkového jazyka. Každý štát má však vlastný posunkový jazyk, ale približne tridsať percent posunkov je totožných alebo podobných. Ide najmä o konkrétne veci. Napríklad posunok pre slovo piť je všade rovnaký, dokonca aj pri počujúcich ľuďoch. Ale napríklad posunok pre slovo mama si každý národ alebo skupina dohodla po svojom.
Ďalšou mylnou informáciou počujúcej verejnosti je, že nepočujúci ľudia si môžu mnoho informácií prečítať, a tak sa dozvedieť všetko potrebné. Svet nepočujúcich je vizuálny, podobne ako jazyk, myslenie či vnímanie sveta. Rozdiel v gramatike slovenského posunkového jazyka a slovenčiny je taký markantný, že slovenčina v písomnej podobe je pre väčšinu nepočujúcich cudzím jazykom. To výrazne znižuje možnosti porozumenia náročnejších textov.
Foto – Maňo Štrauch, Ivan Fleischer, archív
zdroj:
https://index.sme.sk/c/20323279/podnikanie-potichu.html
https://index.sme.sk/c/20323499/podnikanie-potichu-2.html
